Kľúč SOM

Nepochybne najdôležitejšia vec v živote, je uvedomenie si vnútorného Bytia. Raz som sa spytoval mojej Svätej Matky Kundaliní nasledujúce: “Prečo je cesta, ktorá vedie k vzkrieseniu tak extrémne dlhá? “

A ona mi odpovedala: “To nie, že cesta je príliš dlhá; ale skôr práca s filozofickým kameňom je veľmi ťažká: musí byť opracovaný, osekaný. Surovému kameňu je potrebné dať dokonalý kubický tvar“.

Naše motto je Thelema,  znamenajúc “sila vôle“.

Musíme začať prebudením vedomia. Očividne všetci ľudia sú spiaci a aby bolo možné vidieť cestu je nutné sa prebudiť. A preto to, čo je základné, je prebudiť sa tu a teraz. Bohužiaľ, ľudia spia, pripadá to neuveriteľne ale takto to je.

Potulujeme sa ulicami so spiacim vedomím. Nachádzame sa v našom dome, v našej práci, v garáži, v kancelárii, atď. s hlboko spiacim vedomím. S ohromne spiacim vedomím šoférujeme naše auto a chodíme do závodu.  

Ľudia sa rodia, rastú, množia sa, starnú a zomierajú so spiacim vedomím, a takto nikdy nevedia, odkiaľ prišli a ani cieľ ich vlastnej existencie. Čo je v tejto veci najvážnejšie, že všetci veria, že sú prebudení.

Napríklad, veľa ľudí je zaujatých vedením mnohých ezoterických vecí, ale nikdy sa nezaoberajú prebudením vedomia. Keby ľudia mali zámer sa prebudiť tu a teraz, potom by okamžite vedeli všetko to, čo sú pre nich záhady; toto je dôvod, prečo existuje skepticizmus, pretože skeptický je nevedomý a nevedomosť je výsledkom spiaceho vedomia.  

V mene pravdy vám chcem v skutku povedať, že skepticizmus existuje kvôli nevedomosti. Z tohto dôvodu, deň, kedy ľudia prebudia svoje vedomie, prestanú byť nevedomými a ako fakt, skepticizmus sa stratí, pretože nevedomosť sa rovná skepticizmu a naopak.

Gnóza rozhodne nie je náukou, ktorá sa snaží presvedčiť skeptických ľudí, pretože ak dnes presvedčíme 100 skeptických jednotlivcov, zajtra budeme musieť presvedčiť 10 000 a ak presvedčíme 10 000, potom sa objaví 100 000, ktorí by chceli byť presvedčení a stále dokola, preto by sme nikdy neboli hotoví.

Systém na dosiahnutie vnútornej uvedomenosti Bytia je záležitosťou “vedomej činnosti“ a “dobrovoľného utrpenia“, avšak nevyhnutná je nepretržitosť účelu troch faktorov revolúcie vedomia. Logicky, aby sme dosiahli prebudenie vedomia, je nutné zomrieť z chvíle do chvíle, z okamihu do okamihu.

Spiaca osoba v prítomnosti poháriku alkoholu skončí pod vplyvom alkoholu. Spiaca osoba v prítomnosti opačného pohlavia skončí smilnením. Takto sú spiaci identifikovaní so všetkým, čo ich obklopuje a zabúdajú sami na seba.

Práve v túto chvíľu si z mojej pamäti vybavujem neobvyklý prípad Piotra Demianovicha Ouspenského. Ktorý, keď kráčal ulicami Svätého Petrohradu sa musel rozhodnúť, aby si pamätal sám seba a aby sa dokonca ani na okamih nezabudol. Povedal, že ako si pamätal sám seba od okamihu do okamihu, tak dokonca vnímal duchovné aspekty vo všetkých veciach, a kým tento typ duchovnej jasnosti vzrastal, cítil ako sa jeho psychika postupne transformuje, atď. Napriek tomu sa mu stalo niečo veľmi neradostné: zrazu pocítil potrebu ísť do trafiky, aby vybral objednávku nejakého tabaku. Samozrejme, potom ako bol obslúžený a ako obdržal objednávku svojich cigár, sa veľmi potichu vytratil z trafiky, kým si popritom pofajčieval po bulvári. Následne si spomínajúc na rôzne veci a zaneprázdnený rozličnými intelektuálnymi záležitosťami, a pod. si kráčal cez rôzne miesta Svätého Petrohradu; inými slovami, pohltil sa vo svojich vlastných myšlienkach.

Hodinu a pol neskôr- už vo svojom dome- veľmi dobre pozoroval svoju izbu, svoju spálňu, svoj stôl, atď. a zrazu si spomenul, že najskôr putoval rôznymi miestami s prebudeným vedomím, ale po vstupe do trafiky jeho psychika znova upadla do spánku a takto jeho dobré zámery vo vytrvaní, aby zostal bdelý od okamihu do okamihu boli zredukované na kozmický prach, takto ľutoval udalosť. Hodinu a pol mu trvalo pokým prišiel domov a počas celého toho času kráčal ulicami mesta so svojim vedomím úplne spiacim.

Hľa, aké obtiažne je zotrvať s prebudeným vedomím z chvíle do chvíle, z okamihu do okamihu, zo sekundy na sekundu. Avšak ak má človek skutočnú túžbu stať sa úplne prebudeným-tak toto je začiatok- človek sa nesmie ani na moment zabudnúť.

Áno, kdekoľvek, kde človek ide, si musí pamätať sám seba - v hocijakej obývacej izbe alebo na hocijakej ulici, ktorou kráča, behá alebo šoféruje auto, či je deň alebo noc- kdekoľvek, kde sa môže človek nachádzať, v práci alebo v obchode, hocikde: človek sa musí pamätať počas prítomnosti hocijakého krásneho predmetu alebo pred hocijakým výkladom, kde sa vystavujú veľmi krásne veci, a pod. inými slovami, človek sa nesmie s ničím, čo sa mu páči alebo je tým uchvátený, identifikovať.

Subjekt

Človek si vždy potrebuje pamätať sám seba, nie iba svoju fyzickosť, ale tiež potrebuje sledovať svoje vlastné myšlienky, pocity, emócie, úvahy, žiadostivosti, strach, túžby, atď.   

Objekt

Milovaní bratia a sestry, tento druhý aspekt(objekt) mi pripadá, že je veľmi zaujímavý, pretože súvisí zo zvedavosťou o objektoch. Čo znamená, ako sme už povedali, aby sme sa “neidentifikovali s vecami“ a preto, keď uvidíte prekrásny objekt- napr. oblek vo výklade alebo nejakú výstavu niečoho alebo výstavu hocičoho: prekrásneho auta, skvelých topánok, hocičoho- čo je dôležité, je neidentifikovať sa s vecou a vedieť ako rozlíšiť medzi obyčajnými vecami a neobyčajnými vecami, ako napríklad podivuhodné zviera, lietajúci slon alebo ťava, ktorá sa objaví uprostred obývačky a pod. Preto prvá vec čo človek potrebuje, je uvažovať.

Človek sa nesmie identifikovať s objektom alebo s tvorom, ktorého vidí, pretože ak sa s tým, čo vidí identifikuje, čo značí, ak je pohltený zobrazením pred svojimi očami, potom zostáva fascinovaný; inými slovami, prechádza z identifikácie do fascinácie a takto zostáva očarený, udivený, identifikovaný. Ak sa človek zabudne, potom následne jeho vedomie padá do spánku, v ktorom bude hlboko driemať.

A tak moji drahí bratia a sestry, jedinú vec, ktorú človek dosiahne s nesprávnym správaním- čo značí, dovolením sa pochabo fascinovať s objektmi- je deaktivovanie vedomia, uspanie vedomia a toto je kritické, veľmi kritické, veľmi kritické...veľmi kritické...

Miesto

Práve v túto chvíľu si z mojej pamäti vybavujem druhý neobvyklý prípad: pred mnohými rokmi, keď som cestoval cez krajiny Južnej Ameriky- pretože ako cestovateľ som vždy cestoval okolo sveta z jednej krajiny do druhej – jednej danej noci sa stalo, že som sa videl prechádzajúc po záhrade, potom do obývačky a cez ňu a nakoniec som prišiel k nejakej právnickej kancelárii. Tam som uvidel dámu určitého veku so šedivými vlasmi sediacu za stolom, ktorá ma prívetivo privítala; postavila sa a pozdravila ma.

Zrazu som spozoroval, že na stole boli dva motýle vyrobené z kryštálu- no, na tom nie je nič divné vidieť dva motýle na stole. Pravda? Ale zvláštny aspekt tejto záležitosti je, že tie dva motýle boli živé: pohybovali svojimi krídlami, svojimi malými hlavami, svojimi malými nohami a to je veľmi divné, nie? Takže toto bolo veľmi neobvyklé a zvláštne: dva motýle vyrobené z kryštálu a ešte k tomu živé! Toto neboli normálne motýle; moji milovaní bratia a sestry, je jasné, že neboli prirodzené, toto bolo niečo zvláštne. Bol to prípad, kedy sa človek musí stať veľmi zvedavým.

Dobre teda, chcete vedieť čo som urobil? S tými motýľmi som sa nestotožnil, iba som uvažoval nad nasledujúcou otázkou. “Ako je možné, že vo svete existujú motýle, ktorých telá sú vyrobené z kryštálu, ktorých hlava, nohy a krídla sú vyrobené z kryštálu a ktoré dýchajú a žijú ako ozajstné? Tak takto som premýšľal, milí bratia a sestry.

Čo ak by som sa s tými motýľmi stotožnil a neuvažoval nad analytickou otázkou, bez premýšľania nad tými kryštálovými motýľmi. Čo ak by som zostal fascinovaný alebo okúzlený a padol do bezvedomia? No, to by bolo hlúpe, nie?

Uvažoval som nad nasledujúcimi výrokmi: “Nie! Je nemožné, aby tieto tvory existovali vo fyzickom svete. Nie, nie, nie, toto je veľmi zvláštne, toto je veľmi divné, toto nie je normálne. Niečo tu smrdí, niečo neobvyklého. Ako viem, takýto druh úkazu neexistuje v trojrozmernom svete; lebo toto je iba možné v astrálnom svete, vypadá to, že som v astrálnej dimenzii; je možné, že som v astrálnom svete?“

Potom som sa sám seba opýtal. “Vypadá to, že snívam, vypadá to, že som svoje fyzické telo nechal niekde spať, pretože naozaj toto je veľmi čudné. Takže, aby som si bol istý, idem urobiť malý skok s úmyslom vznášania sa v prostredí, a takto si overím, či som v astrálnom tele. Pozrime sa teda, čo sa stane.“ Toto je, čo som si povedal, áno, bratia a sestry, s úplnou sebaistotou vám vravím, ako som postupoval. Je jasné, že som musel postupovať tým spôsobom a nie dajakým iným spôsobom, nemám pravdu? Predsa len som bol znepokojený zo skákania pred tou dámou. Povedal som si, “Táto dáma si môže myslieť, že som blázon, keď jej tu v kancelárii začnem skákať.“

Očividne, všetko bolo úplne normálne: stôl ako každý druhý, stolička, kde sedela tá dáma bola jednou z tých, ktoré sa točia z jednej strany na druhú, a ešte v tej kancelárii boli dva svietniky. Spomínam si, že jeden bol napravo a a druhý naľavo, vypadali ako keby boli vyrobené z masívneho zlata. Takže toto si, moji milí bratia a sestry, pamätám s úplnou presnosťou aj napriek tomu, že sa to stalo pred mnohými rokmi, keď som bol v tej dobe veľmi mladý. Pamätám si, že tie svietniky mali sedem ramien. No, hovoriac tu s úplnou sebaistotou, v tej miestnosti som nenašiel nič zvláštne, všetko bolo v tej kancelárii normálne, ale keď som môj zrak sústredil na tie motýle, tak  tie sa tam stali jedinou pochybnou zvláštnosťou. Pokiaľ ide o ostatné, povedal som si: “ Na tej dáme nie je nič zvláštneho, je taká normálna ako sú ďalšie dámy vo svete, ale tie motýle ma zaujali.“ Ten fakt, že boli sami od seba živé, bol veľmi ojedinelý. Každopádne, nech je to ako chce, rozhodol som sa, že odídem z miestnosti s úmyslom urobiť malý skok, rozumiete? Samozrejme, že som tej dáme musel niečo povedať, a tak som požiadal o jej súhlas na opustenie kancelárie; Povedal som jej, že na chvíľu musím odísť z miestnosti, a tak som aj urobil.

Takto, keď som bol vonku na chodbe, a uistený, že nikto sa na mňa nepozerá, urobil som dlhý skok s úmyslom vznášať sa v prostredí...a hľa, dovoľte mi, aby som vám povedal, čo sa stalo. Úprimne vám vravím, že okamžite som zostal vznášajúci sa v okolitom prostredí. Samozrejme, že som cítil príjemný pocit, drahí bratia a sestry, príjemný pocit. Potom som si povedal. “Som v astrálnom tele, o tom nemám ani najmenších pochýb.“ Spomenul som si, že pred pár hodinami som opustil svoje fyzické telo spiace v posteli a premiestnením sa do astrálneho sveta, som prišiel na toto miesto, do tejto kancelárie.

Potom som sa vrátil späť do tej kancelárie, znova som sa posadil pred tú dámu a s rešpektom som jej povedal, “Pani buďte si vedomá, že obidvaja sme v astrálnom tele.“ Ona udivená s ospalými očami ako námesačník, sa na mňa sotva pozrela. Nechápala, napriek tomu som jej chcel objasniť situáciu a povedal som jej: “Pani, spomeňte si, že pred pár hodinami ste šla spať, preto sa nedivte, prečo vám toto hovorím; počúvajte, vaše fyzické telo spí v posteli, a vy tu so mnou hovoríte v astrálnom svete...“  

A predsa, tá dáma tomu určite nerozumela. Hlboko spala, svoje vedomie mala spiace. Keď som teda videl, že všetko bolo zbytočné, chápajúc, že sa neprebudí- ani s výstrelmi z dela, pretože tá úbohá dáma sa nikdy nevenovala práci prebudenia svojho vedomia. Potom úprimne, moji drahí bratia a sestry, som sa rozhodol ospravedlniť a odišiel som.

No, ako zaujímavú vec vám chcem vyrozprávať, že po mnohých rokoch, možno 30 alebo viac, som musel cestovať do Taxco, Guerrero, Mexiko. Taxco je prekrásne mesto, položené na kopci a postavené v koloniálnom štýle. Ulice sú dláždené kameňom ako v dobe kolonizácie a mesto je veľmi bohaté. Má mnoho strieborných baní, veľa krásnych vecí a predávajú sa tam šperky vyrobené zo striebra.

Musel som cestovať do toho mesta, pretože tam žil niekto, pre koho som pripravoval určité lieky. Chcel byť vyliečený a chcel, aby som mu pomohol s liečebným postupom. Bol to úbohý pacient, veľmi chorý..

Prešiel som krížom cez záhradu, prišiel som do domu a išiel som do obývačky, ktorú som okamžite rozpoznal. Bola tam dáma; pozrel som sa na ňu a spoznal som ju: bola to tá samá dáma, ktorú som videl za stolom pred mnohými rokmi v astrálnom svete. Ale tento krát bola v obývačke.

Pozvala ma do ďalšej izby, kde som našiel už zmieňovanú právnickú kanceláriu, kde som pred mnohými rokmi pricestoval v astrálnom tele. Ale teraz, namiesto tej dámy za stolom, bol jej manžel. Veľmi vzdelaný muž, ktorý sa bez titulu venoval právu( niekde takýchto ľudí nazývajú stážistami ), no volajte ich, ako si prajete. Fakt bol, že v tej kancelárii sedel. Postavil sa, aby ma privítal a následne ma pozval, aby som si sadol pred jeho stôl. Takže som okamžite rozpoznal tú kanceláriu a tú dámu.

Potom sa stalo, že sme spolu konverzovali o duchovných veciach, pretože ten muž mal troška rád takýto druh duchovných štúdií. Páčilo sa mu všetko, čo sa týkalo ezoterických štúdií. A tak som ho trochu prekvapil, keď som mu povedal:

“Pane, už som tu bol pred nejakým časom. Bol som mimo svojho fyzického tela, v mojom astrálnom tele a viete, astrálne telo sa pohybuje, kráča a chodí z jedného miesta na druhé.“ Tento džentlmen už trochu vedel o týchto veciach, takže môj výrok nebol pre neho neobvyklý.

Potom som mu povedal: “Pozrite, na tomto stole boli dva motýle vyrobené z kryštálu. Čo sa stalo, kde sú tie motýle?“

Rýchlo mi odpovedal. “Tu sú tie motýle, tu pozrite sa na ne.“ Potom zodvihol nejaké noviny, ktoré boli na stole, a samozrejme, boli tam, dva prekrásne kryštálové motýle... Pochopiteľne, bol úplne ohromený, že som vedel o tých motýľoch.

Potom som mu povedal: “Ale ešte niečo chýba. Vidím jeden svietnik zo siedmimi ramenami, ale ja som videl dva. Kde je ten druhý, čo sa mu stalo?“

“Tu je druhý, pozrite sa“ odpovedal džentlmen. Potom odstránil nejaké papiere a noviny, ktoré tam mal, a vskutku mi ukázal ten druhý svietnik. Áno, to sa objavilo, aby to ešte viac potvrdilo moje výroky. Samozrejme, že ten muž bol užasnutý.

Počas obeda sme boli usadení za okrúhlym stolom, keď sa stalo niečo naozaj neočakávané: tá dáma mi v prítomnosti jej manžela povedala: “Už som vás niekedy dávno stretla. Neviem presne kde, ale videla som vás... Áno, už som vás niekde videla. Každopádne nie ste pre mňa neznámou osobou“

Okamžite som potom štuchol do toho džentlmena a povedal som. “Uvedomujete si to? Ste o mojich slovách presvedčený?“

Ohromenie toho muža dosiahlo svoje maximum. Bohužiaľ- a toto je v skutku, čo je veľmi kritické, moji milovaní bratia a sestry- ten muž bol tak pripútaný k svojej sekte, ktorú môžeme nazývať druhom Románskej sekty, že úprimne povediac, nevydal sa po ceste(Gnostická cesta), kvôli sektárskym záležitostiam. Inak by sa vydal po ceste, pretože som mu dal mimoriadne dôkazy, ktoré pre neho boli faktické a definitívne; aspoň bol navždy ohromený, nie? Bohužiaľ, jeho presvedčenia mu to nedovolili, zmiatli ho, zamotal sa do všetkých tých náboženských dogiem a pod. Napriek tomu, že už prešlo veľa rokov, stále som bol schopný vám vyrozprávať túto udalosť.

Takže, preto vám odporúčam rozdelenie pozornosti do troch častí:

1. SUBJEKT: to jest samotný človek. Človek sa nesmie ani na okamih zabudnúť.

2. OBJEKT:  pozorujte všetky veci, ako v prípade tých motýľov, o ktorých som vám rozprával. Čo keby práve v tomto okamihu, v ktorom čítate túto knihu, prišla do vášho domu osoba, ktorá zomrela pred mnohými rokmi a prehovorila k vám? Boli by ste tak naivný, boli by ste tak duchom neprítomný, že by ste sa seba neopýtali: “Čo je toto? Je možné, že som vo svojom astrálnom tele?“ Boli by ste taký nevšímavý, že by ste neurobili ten experiment a nevyskúšali malý skok?

Dobre, potom nezabudnite, že hocijaký detail, nech sa zdá hocijako nepodstatný, musí stačiť, aby ste urobili tento druh vyšetrovania. Teda každý predmet musí byť detailne študovaný a následne na to sa človek sám seba musí spýtať: Prečo som tu?

3. MIESTO:  človek nesmie žiť nevedome. Keď prídeme na hociktoré miesto, musíme ho detailne pozorovať, veľmi podrobne a potom sa seba opýtať: “Prečo som tu, na tomto mieste?“ A mimochodom, vy, čo čítate túto knihu, povedzte mi: už ste sa seba opýtali, prečo ste tam na tom mieste, kde čítate? Dali ste si už tú námahu aby ste si pozreli to miesto, strop alebo steny alebo priestor, ktorý vás obklopuje? Pozorujete už podlahu alebo miesto, hore a dolu, do strán, za vami a pred vami? Pozreli ste sa už na steny a na vaše okolie, aby ste sa opýtali tu otázku, “Kde som?“ Ak ste to neurobili, prečo to naozaj neskúsite? Alebo možno čítate túto knihu nevedome?

Je jasné, že nikdy nesmiete žiť nevedome, bez ohľadu na to kde ste: v dome, na ulici, v chráme, v taxíku, na mori alebo v lietadle, atď. Takže kdekoľvek, kde len môžete byť, kdekoľvek sa nachádzate, prvú vec, ktorú sa musíte sami seba opýtať je, “Prečo som tu, na tomto mieste?“

Pozrite sa na všetko, čo vás obklopuje: strop, steny, podlaha. To pozorovanie sa netýka iba parku, domu alebo nejakého neznámeho miesta, človek to musí robiť stále. Pozrite sa na svoj dom, ako keby to bolo niečo nové alebo neznáme, robte tak zakaždým a každý okamih, ktorý do neho vstúpite. Tiež sa musíte sami seba spýtať, “Prečo som v tomto dome? Aký zvláštny dom.. Potom sa pozrite na strop, na steny, na podlahu, na terasu, atď.- všetko do detailu- potom sa seba opýtajte tu otázku: “Prečo som na tomto mieste? Je možné, že som vo svojom astrálnom tele?“. Následne na to urobte trochu predĺžený skok so zámerom vznášania sa v prostredí.

Ak sa nevznášate, ale stále cítite, že ste vo svojom astrálnom tele, tak potom choďte a postavte sa na vrch stoličky alebo na vrch nejakého nízkeho stola, silnej krabice alebo niečo toho druhu a skočte do vzduchu zo zámerom vznášania sa. Niekedy človek urobí predĺžený skok, a napriek tomu sa nevznáša, preto najlepšie riešenie je ísť a na niečo sa postaviť, čo nám umožní skočiť do vzduchu, aby sme sa mohli vznášať, keď človek skočí so zámerom lietania. Takto je jasné, že keď je človek v astrálnom svete, tak sa zostáva vznášať v prostredí, a ak nie, tak sa vráti na zem.

Takže nezabudnite na rozdelenie pozornosti do troch častí: SUBJEKT- OBJEKT- MIESTO.

Ak si človek zvykne žiť s rozdeleným pozornosti do týchto troch častí- subjekt, objekt a miesto, ak je to človek zvyknutý robiť denne, každú chvíľu, z okamihu do okamihu, zo sekundy na sekundu, potom sa tento zvyk zaznamená hlboko do vedomia; a takto v noci, keď naše fyzické telo spí, človek toto cvičenie vykonáva v astrálnom svete, robí rovnakú vec ako robí vo fyzickom tele: výsledok je prebudenie vedomia.

Viete, počas noci často opakujete rovnaké veci vo snoch, ktoré obyčajne robíte počas dňa. Napríklad, počas dňa mnohí pracujú v továrňach alebo ako obchodní cestujúci alebo v kancelárii. Potom v noci, počas ich snov, sa vidia pracovať, vykonávať tie samé veci, ktoré vykonávajú počas dňa: snívajú, že sú vo fabrike alebo, že predávajú alebo v kancelárii, atď.  Je jasné, že všetko, čo robíte počas dňa, opakujete počas noci, čo znamená, že v noci sa vám sníva rovnaká vec.

Takže je to záležitosťou vykonávania tohto cvičenia počas dňa, každú hodinu, každý okamih alebo sekundu, aby ste to dosiahli cez noc a takto prebudili vedomie.

Je zrejmé, že ak hociktorá osoba fyzický spí, Esencia, vedomie je od fyzického tela ďaleko; potom sa deje to, že keď je Esencia mimo fyzického tela, tak v astrálnom tele koná a opakuje rovnaké veci, ktoré robí počas dňa. Toto je spôsob, ako sa môžete automaticky prebudiť, pretože praktizovanie tohto cvičenia dá iskru alebo šok vášmu vedomiu, ktoré potom zostáva prebudené. 

A tak, moji milí bratia a sestry, keď je už človek prebudený v astrálnom svete, tak môže vyvolať Majstrov, napríklad môže zavolať Anjela Anaela alebo Anjela Adonaia- dieťa svetla a šťastia alebo Majstra Khut Humi, aby nám mohli dávať inštrukcie, aby nás učili a pod. Podobne môžete zavolať hociktorého iného Majstra, menovite Morya, gróf Saint Germain, atď. a tí, ktorí vyvolajú mňa, si môžu byť istí, že prídem na ich zavolanie; mali by si byť istí.

Preto vám dávam systém, aby ste mohli získať učenie priamo a ak si chcete pamätať svoje minulé životy, potom vyvolajte Majstrov Bieleho Bratstva, Khut Humi, Hilarion, Morya, atď. a spýtajte sa ich, či by neboli taký milí a láskaví a pomohli vám si spomenúť vaše predošlé existencie, aby vám pomohli si vybaviť vaše minulé životy. Môžete si byť istí, že Majstri vám s tou prosbou vyhovejú.

Tento systém, ktorý vám všetkým dávam je nato, aby ste mohli dostať priame poznanie. Taktiež môžete cestovať do Východného Tibetu alebo môžete ísť do hĺbok oceánu, zahrňujúc iné planéty, ak chcete...

Tak toto je spôsob ako získať priame poznanie. Toto je dôvod, prečo vám vravím:

Prebuďte sa, moji drahí bratia a sestry, prebuďte sa, prebuďte sa; nepokračujte v žití svojho života ako nevedomí alebo spiaci jednotlivci, pretože toto je veľmi smutné, moji milí bratia. Hľa, spiace duše, ako nevedome kráčajú v astrálnom svete a po smrti pokračujú spiace, nevedomé a snívajúc bláznovstvo. Rodia sa bez vedenia kedy a umierajú bez vedenia kedy. Naozaj nechcem, aby ste s tým príšerným bezvedomým takto pokračovali. Chcem, aby ste sa prebudili.

poznámka:

Na zistenie reality, kde sa práve nachádzate môžete namiesto skákania (nie vždy je vhodné) použiť natiahnutie prsta. Keď ste v astrálnom svete, tak sa vám prst natiahne práve kvôli tomu, že vlastnosti piatej dimenzie sú odlišné tým našim.

preložené z anglického originálu: Key of Sol